Niekedy veľmi veľmi dávno bol pre mňa "perfect day" každý ten deň, keď som do žiackej knižky dostala včeličku.. Keď som sa poobede mohla bicyklovať po našom sídlisku.. Alebo keď som sa mohla v zime ohadzovať snehom s mojou mladšou sestričkou a mojím veľkým bratom..
Neskôr bol pre mňa úžasný a perfektný ten deň, keď som si nemusela písať domáce úlohy.. Keď som aspoň chvíľu nemusela robiť voooobec nič.. Alebo keď som sa mohla poobede hrať na počítači Hereos of might and magic III s mojou malou sestričkou a mojim veľkým bratom..
Ešte nedávno som považovala za skvelo strávený a perfektný deň, keď som zašla s kamarátmi na čierne pivo.. Keď som bola v tom zvláštnom zhone pri pobehovaní medzi školou a prácou.. Keď sa na mňa niekto len tak usmial.. Alebo keď som si mohla prečítať mail od mojej malej sestričky a môjho veľkého brata..
A čo považujem za perfektný deň teraz? Stačí mi, keď mi nikto nezaklame.. Keď nevidím nespravodlivosti tohto sveta.. Keď nepočujem slová ako: úprimná sústrasť a je mi to všetko ľúto..
Keď sa ma nikto neopýta, čo by chcela zmeniť.. Pretože najradšej by som vrátila čas a povedala 19. januára 2006 môjmu bratovi, aby z Prištiny neletel lietadlom AN-24..
Aby sa usmial, tak krásne ako to on vedel, a aby mi ešte niekedy mohol pustiť jednu z jeho obľúbených piesni..
........... PERFECT DAY ..............